Rímske cesty

Rímske cesty boli cesty budované v období Starovekého Ríma a boli určené pre rýchlu dopravu materiálu, dobytka, vozov, presun vojsk, obchod a prenos správ. Boli základom pre vývoj Rímskej ríše. Rímska cestná infraštruktúra bola tvorená cestami s dĺžkou viac ako 400 000 km, z toho bolo viac ako 80 500 km spevnených. V období vrcholu Starovekého Ríma viedlo z mesta aspoň 29 veľkých vojenských ciest. Boli upravované kopce, zasypávané údolia a rieky preklenované mostami. V istom období bola Rímska ríša rozdelená do 113 provincií prepojených 372 veľkými cestnými spojeniami. Iba v Galii bolo upravených minimálne 21 000 km a v Británii minimálne 4 000 km.

Rimania sa stali majstrami vo výstavbe ciest, ktoré nazývali viae. Ich účelom bola doprava materiálu z jedného miesta na druhé. Bol dovolený peší prístup aj prechod, hnať dobytok, vozy alebo prenos informácií.